Mojmír Hojer sa narodil 9. marca 1971 v Bratislave. Vyrastal v športovej rodine. Otec ho viedol k športu od útleho detstva, brat trénoval hokej za Slovan. Mojmír Hojer patril k chlapcom, ktorí trávili čas po škole hraním futbalu a v zimných mesiacoch sa venovali hokeju. Už od mladého veku bol iný ako ostatní, vynikal vďaka svojej bojovnosti, silnej vôle, túžbe po úspechu a zmyslu pre tímovú hru. Spolužiak ho dostal k hokejbalu v roku 1984. To bolo približne dva roky ako sa hokejbal dostal do povedomia športovcov v Bratislave. Keď mal 13 rokov hrával s chlapcami, ktorí boli o tri či štyri roky starší. Jeho miesto v zostave bolo v tej dobe predovšetkým zbierať skúsenosti. Prvé výraznejšie úspechy zaznamenal ako juniorský hráč pričom vrcholom bola sezóna 1988/89 , keď sa zaslúžil o zisk juniorského majstrovského titulu pre Slovan Bratislava. Tu si ho všimli skúsení hráči a dostal veľa ponúk od seniorských družstiev. Vybral si ŠK Sibírska. Išlo o správne rozhodnutie pretože v novom klube spoznal nových spoluhráčov a priateľov na celý život. Boli medzi nimi mená ako Vlado Mareš, Jano Pšenko, Jožko Iványi, Milan Olenočin, Roman Torok, Peťo Figura, Robo Važan, Pupo Németh, Marek Chorvatovič. V sezóne 1990-91 vyhral ŠK Sibirska Slovenskú národnú hokejbalovú ligu. Mojmír Hojer bol vybraný do zostavy národného tímu, ktorý nastúpil na turnaji v kanadskom meste Oshawa v roku 1991. Na turnaji obsadili piate miesto zo šestnástich tímov.  Nasledujúca sezóna bola podobná tej predtým. Domáci titul a šampionát v Kanade. Tento-krát odmenený bronzovou medailou.

V nasledujúcich sezónach ŠK Sibirska súťažila s tímom LG Doprastav o majstrovské tituly. Až do sezóny 2001/2002 nedokázal žiadny iný tím vyhrať majstrovský titul.  V roku 1995 sa konali prvé majstrovstvá Európy v Bratislave, kde sa Mojmír Hojer predstavil vo vynikajúcom svetle a bol zaradený do All Stars šampionátu. O rok neskôr sa konal v Bratislave svetový šampionát, ktorý bol pre Mojmíra Hojera nezabudnuteľný. Domáci tím obsadil tretie miesto, vyše 5 000 slovenských fanúšikov a možnosť vidieť svetovú hviezdu – Kanaďana George Gortsos.

V domácej súťaži Mojmír Hojer nehral nikdy pre iný tím ako ŠK Sibirska (neskôr Ružinov), s ktorým získal 13 titulov a neskončil horšie ako na druhom mieste. Z majstrovstiev Európy si priniesol zlato z Prahy 1997, striebro z 2000. Z Majstrovstiev sveta to bolo striebro v roku 1998 a zo Zvolena 1999 zlatá medaila. 2001, 2003 – bronz a 2005 striebro. Na posledných jeho Majstrovstvách sveta bol v role kapitána národného výberu.  Počas svojej kariéry získal mnoho skúsenosti. Mal možnosť hrať s hráčmi ako Robo Kašša, Maroš Giba, Peter Tóth, Stano Petrík, Michal Hrivnák , ale taktiež s hviezdami NHL Stümpel, Demitra a Zedník.

Od sezóny 2001/2002 už nehral v každom zápase. Dôvodom bol jeho syn Samuel, ktorému venoval väčšinu svojho času. Jeho posledná sezóna bola v rokoch 2005/2006. V nasledujúcich sezónach sme ho už mali možnosť vidieť  ako trénera. Na svoje 37.narodeniny si v zápase roztrhol v pravom kolene väz. A keďže Mojmír Hojer sa nedokáže oddeliť od sveta hokejbalu je možné ho uvidieť v role generálneho manažéra na majstrovstvách všetkých vekových kategórii.

Tak k hokejbalu som sa dostal ešte vo veľmi mladom veku, keď sme spolu s rovesníkmi napodobňovali veľké hokejové hviezdy. Keďže sme nemali možnosť hrať na ľade, tak vonkajšie ihriská boli pre nás ideálne.

Je to o talente a usilovnosti. Nestačí len jedno z nich. Ak chcete byť úspešní musíte robiť všetko preto aby ste sa zlepšovali.

Tak určite to bol šampionát v roku 1999, keď sme vyhrali zlatú medailu. Bol to veľký sviatok pre mňa, lebo nie vždy máte možnosť hrať s menami ako je Demitra, Zedník či Stümpel.

Tak môžem aj najmenej 50? (Smiech)  Gortsos, Kourousis, James Mentis, Musto, Marchese, Burrows, Gilbert, Kormunda, Pavlík, Kejmar.

Bol som nadšený, nervózny, napätý, ale vychutnával som si to a mal som radosť z hry. Vždy, keď sme viedli som očami tlačil čas, aby šiel rýchlejšie a zase opačne, keď sme prehrávali tak aby šiel pomalšie. Snažil som sa v týchto zápasoch vyniknúť a motivovať tak celý tím na lepší výkon.

Tak ovplyvnil ho veľmi a predovšetkým pozitívne. Našiel som veľa priateľov na celý život. Spoznal som krajiny, prešiel som svet a získal nezabudnuteľné zážitky.

Reprezentácia je o pokore, úcte a disciplíne. Musíte nechať svoje hokejbalové srdce na ihrisku a musí tam nechať všetky svoje sily.